Sochárska tvorba „Drevo sprevádza človeka od počiatku. Je krásne na pohľad, teplé na dotyk a tvárne pod rezbárskym dlátom. Dá sa z neho urobiť všetko, čo človek k životu potrebuje,“ hovorí sochár o svojom najmilšom materiáli. Plastika je jeho srdcová záležitosť a venuje sa jej od študentských rokov. V roku 1967 navrhol sochársky pamätník na pamiatku vypálenia osady Greguše a Magale. Z jeho rozsiahlej sochárskej tvorby je dôležité spomenúť reliéfy zverokruhov pre reštauráciu Jednoty v Čadci, podnosy na prstene a mramorové kvetináče pre sobášnu sieň v Považskej Bystrici, figurálny reliéf Detvanky pre Dom kultúry v Detve, reliéf pre sobášnu sieň v Novej Bystrici, mramorový reliéf Spevy Kysúc pre interiér Domu kultúry v Makove a plastiku Materstvo pre exteriér Domu kultúry v Makove. Na vzniku Domu kultúry v Makove sa podieľal od počiatku, od architektonických príprav a výber vhodného návrhu, cez zabezpečovanie financií, až po jeho dokončenie. Od počiatku bol aj pri prípravách a výstavbe obecného úradu v Makove. Pre vytvorenie interiéru sobášnej a obradnej siene prizval architekta Kamila Martinkoviča. Na jej čelnú stenu vytvoril reliéf Rodina, navrhol štátny znak, obradný stôl z dreva a mramoru, podnosy na prstene z ebenového dreva a striebra. Pre Virologický ústav Slovenskej akadémie vied na Patrónke v Bratislave vytvoril mramorový reliéf s leptanou mosadzou a pre exteriér areálu rozmernú plastiku Améby. Na označenie banských diel v kremnickom banskom poli realizoval 12 pamätných dosiek s informatívnym textom. Na počesť pôsobenia generála M. R. Štefánika vo Francúzsku bola v roku 1992 slávnostne osadená jeho pamätná doska z bronzu na starom observatóriu v Chamonix a tiež na Mont Blancu. Pre expedíciu Fera Keleho na Severný pól vytvoril pamätnú plaketu s textom a menami účastníkov expedície, ktorú osadili v priestore severného pólu.