Reštaurátorská tvorba Jeho prvou významnou reštaurátorskou prácou bol najstarší gotický štvorkrídlový oltár z roku 1370 z obce Kríg (Vojňany) z majetku SNG. Už počas štúdií spolupracoval ako brigádnik na obnove Bratislavského hradu pri architektonických a umelecko-historických prieskumoch. V roku 1964 začal reštaurovať priečelia hradu – nástupnej časti, kamenné nárožia veží so zbytkami renesančnej omietky s bosážou a fragmenty gotických okien. Významnou reštaurátorskou prácou bola obnova paláca De Pauly v Bratislave na Michalskej ulici, impozantnej barokovej stavby, v ktorej zasadal po desaťročia Uhorský snem. Hlavnou časťou reštaurátorských prác boli kamenné ostenia okien a portálov a vzácna štuková neskorobaroková výzdoba v interiéroch a exteriéroch. Súčasťou prác boli kamenné pavlače v nádvoriach paláca, železné kované zábradlia a vstupné brány na obidvoch objektoch. Objekty dnes slúžia Univerzitnej knižnici. Na Klariskej ulici 3 v Bratislave reštauroval stredoveký meštiansky dom s gotickými a renesančnými architektonickými článkami na oknách a portáloch a fragmenty renesančnej a gotickej omietky. Po ukončení prác navrhol investorom a mestu názov reštauračného zariadenia U Dežmára, ktorý sa používa dodnes. V tom čase tiež realizoval architektonické a umelecko-historické prieskumy na ďalších meštianskych domoch na Klariskej ulici, vrátane kostola. Na Mestskej knižnici reštauroval dva vstupné portály spolu s drevenými bránami a kovaním. Počas obnovy veže a komplexu budov bratislavskej Starej radnice spolupracoval na architektonickom a umelecko-historickom prieskume. Z nárožia veže Starej radnice reštauroval renesančnú polychromovanú kamennú plastiku Immaculaty v nadživotnej veľkosti. Je to jediná plastika svojho druhu na území kráľovského mesta. Na niekdajšej Leningradskej ulici reštauroval gotické fragmenty statílií na bývalej Rybárskej bráne. K vzácnym reštaurátorským prácam tých rokov patrí aj veľký barokový oltár rímsko-katolíckeho kostola v Sološnici a gotická Madona z Podkoníc z roku 1500. Po roku 1968 sa nasledujúcich 16 rokov venoval architektonickým a umelecko-historickým prieskumom v slovenských stredovekých banských mestách a reštaurovaniu pamiatok v Kremnici, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Novej Bani a inde. V Kremnici reštauroval gotický meštiansky dom č.3 na Námestí 1.mája z roku 1390, vzácnu diamantovú klenbu, fragmenty pôvodnej gotickej omietky, kované a polychromované krídla. V Kremnici reštauroval tiež diamantové klenby a zbytky polychromovanej omietky v sídle kráľovien na Kollárovej ulici č. 36 z roku 1380. Na vonkajšej fasáde obnovil pôvodné gotické omietky s ornamentálnou maľbou okolo okien. Práce trvali štyri roky. V areáli zámku v Kremnici sa podieľal na prieskume kostola sv. Kataríny a ostatných budov. V suti pri zámockom múre našiel fragmenty sochy na 80% v rozrušenom stave. Štúdiom archívov zistil, že fragmenty pochádzajú zo sochy Immaculaty, Panny Márie, ktorá bola umiestnená pred vstupnou bránou na zámok. Okrem reštaurovania vysekal aj kópiu sochy z horického pieskovca, ktorá bola osadená na pôvodnom podstavci v blízkosti kaplnky sv. Ondreja v zámockom areáli. Počas rokov reštaurovania v Kremnici sa venoval aj ochrane drobnej mestskej architektúry a objektov, fontáne Poseidona na Námestí 1.mája, gotickej fontáne v Zechenterovej záhrade. V tomto období pôsobil aj ako pedagóg na odbore sochárstva na SŠUM v Kremnici. V Banskej Bystrici v spolupráci s profesorom Tonom Drexlerom pracoval na prieskume gotického oltára sv. Kataríny od majstra Pavla z Levoče. Urobil prieskumy viacerých meštianskych domov, napríklad stredovekého meštianskeho domu z roku 1557 na Námestí SNP, č.7. Zreštauroval celý objekt vrátane nástenných malieb na fasáde objektu, ktorý teraz slúži architektom Slovenska. V roku 1990 reštauroval architektonické články pre budovu budúceho biskupského úradu v Trnave. Vypracoval tiež kompletný prieskum hradov Beckov, Strečno, Lietava, a zámku v Uhrovci. V roku 1968-69 urobil kompletný prieskum na Mohyle M. R. Štefánika na Bradle, ktorý slúžil ako podklad k projektovej dokumentácii. K obnove mohyly sa ale z politických dôvodov konsolidácie neprikročilo. V 90. rokoch minulého storočia sa obnova mohyly znova otvorila. Práce realizovala spoločnosť bez odborných a kvalifikovaných reštaurátorov. Došlo k neodborným zásahom a rozsiahlemu statickému a technologickému poškodeniu objektu. Preto bola vypísaná súťaž na nového dodávateľa obnovy pamätníka, ktorú v roku 1991 Milan Greguš vyhral. Založil Conzorcium Bradlo s dodávateľmi pomocných stavebných prác jednotky organizačného zabezpečenia, p. Volekom a p. Vinterovou. Napriek neustálym problémom s financovaním prác zo strany Pamiatkového úradu, sa práce realizovali s minimálnymi prostriedkami a sochár pokračoval v organizačných a odborných reštaurátorských prácach až do augusta 1993, keď ho bez jeho vedomia svojvoľne dvaja horeuvedení členovia z Conzorcia vylúčili. Hlavnú úlohu pri tom zohrali podľa sochára intrigy ľudí vo vedení KPÚ v Bratislave a niektorých vysoko postavených ľudí, ktorí mali finančné záujmy na obnove Bradla. Napriek tomu, že Súd Bratislava II. vyniesol po dvoch rokoch rozhodnutie, že vylúčenie sochára Milana Greguša z Conzorcia Bradlo bolo protizákonné a neplatné, obnovu Mohyly dokončili amatéri. Neodborne, bez účasti profesionála - reštaurátora. Výsledky sú viditeľné v súčasnosti. Mohyla M.R.Štefánika na Bradle bola sochárovou srdcovou záležitosťou a táto skúsenosť ho hlboko zasiahla ľudsky aj profesionálne.